Termín: 8. – 12. 8. 2021
Lokalita: Chata na Zelenom plese, Vysoké Tatry
Veľká klubová akcia na Zelenom plese sa začala v sobotu, kedy sme dorazili na chatu na Zelenom plese. Išlo náš 38 ľudí s rôznymi cieľmi. Tento článok je písaný z pohľadu inštruktora VhT. Článok o tom, čo sa všetko dialo nájdete na klubovej stránke.
Týždeň pred odchodom dorazili prilby, sedáky, laná a ďalší materiál z dotácie od Nitrianskeho samosprávneho kraja. Vďaka tomu sme sa mohli pustiť aj do ťažšieho terénu.
Na podujatí boli traja inštruktori VhT. Za KST Topoľčany to boli Marián Madurkay a Peter Dragúň ml. (autor) a z KST Urmince to bol Peter Mokoš.
Nedeľa – okolo chaty
Predpoveď počasia hlásila búrky. My, traja inštruktori sme išli len obzrieť nástup na Čierny štít. Pod Fľaškou začalo celkom husto pršať, tak sme to otočili a po hodine od kedy sme vyrazili z chaty sme boli späť a pili kávu.
Dážď trval len pár minút, ale späť sa nám už nechcelo. Išli sme na neďaleký cvičný balvan trochu potrénovať lezenie s vibramami a metodiku. Nadšenie nám nevydržalo dlho a poobede sme sa vybrali obzrieť nástup na Nemecký rebrík.
Mierne nás prekvapili stopy po obhrýzaní stromu hore pri Čiernom kežmarskom plese. Vieme, že bobor je dole na Zelenom plese, ale že sa vybral sem hore … .
Nástup sme trafili, aj keď nie celkom na prvý krát. Vliezli sme do žľabu, že pôjdeme pár metrov. Čas už bol pokročilý, ale Peťo Mokoš chcel ísť stále ďalej. Úvodný terén je typický žľabový. Všetko hladké, mokré, voľné kamene, štrk a piesok. Sem tam nejaká reťaz na pravej strane, pomerne vysoko od dna žľabu.
Voľné kamene nepridávali na istote, tak sme pri návrate posledný malý prah zlaňovali z oka na reťaz. Mali sme 60 m lano, takže to bol pekný 30 m zlaňák. Možno aj šťastie, že sme doobeda trochu trénovali zlaňovanie na cvičnom balvane.
Na dne žľabu bola malá mláčka 40 x 30 cm a presne do nej spadla polovica lana, keď som ho sťahoval.
Dolu sme zbehli po kraji veľkého sutinového žľabu pomerne jednoducho až na chodník
Pondelok – Jastrabia veža I.
Výlet bol klubová akcia, tak sme ponúkli s Mariánom, že ak by niekto chcel môžeme ho zobrať na Jastrabiu vežu. Na jeden krát sme sa rozhodli zobrať maximálne päť ľudí. Záujem bol veľký, takže sme museli ísť na etapy. Začali sme v pondelok s prvou skupinou.
Od poslednej návštevy som pozabudol, kde je posledný nit, tak sme lano natiahli len na časť rampy. Počasie vyšlo, pohoda veľká.
Pri zostupe mi Marián hovorí, že ako posledný, nech to radšej zlaním, lebo je to vraj mokrejšie ako ráno. Tak som zlanil. Z rampy to pomerne nepríjemne vyhadzovalo von do steny. Opäť sa ukázalo, že zlaňovanie s poistným prusíkovým uzlom je dobrá vec. Ako to býva, prusík zostal v bezpečí batoha.
Peťo Mokoš išiel na Belasú vežu z Jastrabieho sedla. Síce neviem, či tam aj dorazil, ale túru si pochvaľoval.
Utorok – Kolový štít
Vybrali sme sa s Mariánom hore Fľaškou, že buď skúsime klasicky Čierny štít z Veľkej zmrzlej doliny alebo to bude Kolový štít.
V nástupe Flašky sme dobehli dvoch lezcov z Nitry, ktorý mierili na Čierny štít. Pôsobili sebaisto, a tak sme ich bez veľkého rozmýšľania nasledovali. Skončili sme v zimnom variante a po traverze vľavo do šmykľavých tráv sme začali mať podozrenie, že cestu až tak dobre nepoznajú. Spoločne sme z toho vykľučkovali a nad Fľaškou sa priznali, že sú tu prvý krát.
Deň nezačal úplne ideálne, tak sme radšej uhli a volili ľahší Kolový štít s pekným traverzom popod Čierny štít.
Traverz sme bez problémov trafili. Ďalej sme šli po chodníčku. Pri miestnom kamzíkovy sme krátko pojedli a bez prestávky pokračovali až hore do bezmenného sedla. Tu sme stretli dvoch Poliakov, ktorí už zostupovali. Podľa rozprávania stihli Kolový aj Čierny po hrebeni.
Pýtame sa ich, že koľko je to hore? Vraj desať minút na Kolový a už ani neviem koľko na Čierny.
Zo sedla sme najprv hľadali chodník, ale po čase nás to prestalo baviť a rozhodli sme sa striktne držať hrebeňa. Ten nám ponúkol niekoľko pekných, nenáročných lezeckých úsekov v dobrej skale. V rezkom tempe sme dorazili hore.
Niekde v strede hrebeňa sa nám zdalo, že už ideme pomerne dlho. Marián trúsi poznámky o poľských hodinkách. Na vrchole zisťujeme, že to nebolo ani 15 minút. Máme z toho zábavu. Zdalo sa to ako trištvrte hodina.
Mraky sa prevaľovali a kým sme pozerali smerom na Belasú vežu zbadali sme aj horského vodcu s klientom. Tí absolvovali Jastrabiu vežu, Karbunkulový hrebeň a cez Belasú a Zmrzlú vežu dorazili na Kolový. Sever Zmrzlej je vraj pomerne tragický, pod klientom sa utrhol stup o veľkosti chladničky. Čo nebolo voľné, bolo oslizelé. Typický sever.
Na sekundu som uvidel vidmo, ale nechcelo sa nám čakať, a tak sme zbehli dolu. Trafili sme aj správny zostup Flaškou.
Pekný deň za nami.
Streda – Jastrabia veža II. a III.
Opäť sme s Mariánom plnili klubové povinnosti na Jastrabej veži. Poobede boli hlásené búrky a my sme potrebovali otočiť dve skupiny. Takže z chodníka hore, dole na chodník, zobrať druhú skupinu a opäť hore a dole. Prvá ešte stihla pekné počasie, druhej skupine na zostupe rampou začalo pršať.
Zlaňovanie vyšlo na Mariána. Tiež vravel, že prusík je dobrá vec. Tiež ho mal v batohu. Okrem toho sme skúšali vysielačky. Tie sa ukázali ako naozaj prevratná vec, len sa nám po desiatich minútach vybili baterky.
Pršať po chvíli prestalo. Marián pri zlaňovaní pustil pár kameňov, ale slabo mieril. Všetci už boli mimo hlavného zostupového žľabu.
Štvrtok – odchod
Zostup s ťažkým batohom v rýchlom tempe na Bielu vodu. Celodenná cesta vlakom domov.
Nikto sa nezranil. Všetci bezpečne prišli aj odišli. Zážitky pekné. Ako bonus sa podarili aj nejaké vrcholy. Takže spokojnosť.