Vysokohorská turistika

Tento rok (2021) náš klub KST Žochár Topoľčany získal dotáciu od NSK. Pre klub bola pomerne zásadná, lebo sa nám podarilo zakúpiť takmer kompletné štyri sety na zaistené cesty a zopár lán. Tie sety vieme použiť aj mimo zaistených ciest napríklad pri kurzoch. Jedným z takých je Letný kurz Základov Vysokohorskej turistiky (VhT).

Termín sa viac krát posúval, až to skončilo na dušičkovom víkende 29. – 31. 10. Lokalita bola rekreačná oblasť Jelenec. Kým Topoľčany už boli čierny okres, červená Nitra aj s Jelencom nám ešte dovolili zorganizovať školenie.

Na poslednú chvíľu a bez veľkej reklamy (ten covid) sa prihlásili štyria záujemcovia. Reklama spočívala len v poslaní e-mailu našim členom a pár ďalším priaznivcom. Na tej skale veľmi tie opatrenia s rúškami nejde dodržiavať … .

Začali sme v piatok o 19,00 teóriou, ktorú sme prekladali koláčikmi a kávou. Skončili sme o 22,00. V sobotu sme pokračovali opäť teóriou od 8,00 do 10,00. Potom sme sa presunuli hore, na skaly Studeného hradu, horolezcami nazývaných Jelenec. Ide o tradičným tríbečšký kremenec a pomerne ľahkými, ale prekvapivo dlhými cestami. 60 m lano pri Top rope dočiahne dosť tesne, takže určite nezabudnite uviazať uzol na konci lana!

Na samotnej skale sme sa rozhodli nechať frekventantov liezť štýlom „kadiaľ to pustí“ nejak v línii Žltej III UIAA, s obídením mierneho previsu hneď pri začiatku smerom k Zelenej IV UIAA, a potom späť po línii Žltej až k výraznej rampe (výška od zeme +/- 15 m). Tu bolo natiahnuté druhé lano (fixné), ktoré traverzovalo po rampe k Zelenej. Odtiaľ bolo natiahnuté ďalšie – tretie lano, ktorým sa zlaňovalo.

V praxi to vyzeralo tak, že frekventant sa pripol na lano, vyliezol na rampu. Odsedku si cvakol do fixného lana. Odpojil sa z prvého lana, dobral ho a zhodil dolu, aby mohol ďalší liezť. Po širokej a bezpečnej rampe, istený odsedkou o fixné lano prešiel k Zelenej, kde so zlaňovacou osmou a poistným prúsikovým uzlom zlanil. Takto mohol jeden zároveň liezť – istil ho inštruktor zo zeme a ďalší zlaňovať – dozeral druhý inštruktor. Spravili sme dve kolečká a hladní ako vlci sme zmizli dole. Asi najladnejší som bol tradične ja.

Samozrejme najprv bol nácvik zlaňovania na zemi. Pohyb v lanovom družstve a podobne.

Večer pokračovala teória. V nedeľu ráno sme mali ešte asi tiež teóriu a pre veľký záujem sme sa dvomi frekventantmi vrátili späť na skaly. Postupne sme natiahli laná na celú Žltú a aj Zelenú. Žltá bola celkom leziteľná aj turistických topánkach. Preraziť cez previs na Zelenej, takmer bez pomoci nôh a len zhybovaním bolo už náročnejšie. Moje hlasité vzdychy sa doteraz odrážajú v hlbinách temného tríbečského lesa. Našťastie sa previs Zelenej dá ľahko obísť vpravo cez trávnatý žľab. Povedzme, že niektoré trsy trávy to nemali ľahké a poslúžili aj ako chyty.

Počasie bolo na jednotku. Chata bola prekvapivo dobrá, priestranná. Myslím, že to bolo dobré miesto, kde budeme organizovať kurzy aj do budúcna.

S vybavením pre frekventantov nám ako bolo vyššie spomenuté pomohol Nitriansky samosprávny kraj. Inak by sme museli obchádzať všetkých priateľov a známych a prosiť ich o požičanie jednotlivých kusov materiálu. To čo nám dotácia nepokryla sme dali z vlastných zásob (železo: karabíny, zlaňovacie osmy, šité slučky a rep šnúry).

Železa bolo len tak tak, len pre zaujímavosť:

• štand na Zelenej: 3 karabíny,
• štand na Žltej: 3 karabíny,
• 2 karabíny na frekventanta (1 na prusík, 1 na zlaňovaci osmu) : 8 karabín,
• 1 karabína pre inštruktora čo istil zo zeme
• 1 karabína pre inštruktora na odsedku, čo bol hore na štande.

To je neuveriteľných 16 HMS karabín! Pričom na štandy by som si vedel predstaviť dať ešte jednu karabínu – aj keď sme tam dali oceľové, ale metodika… . To už ani nehovorím, že je celkom možné, že jeden inštruktor mal na odsedke len malú karabínu z expresky! K takému metodickému škandálu, ale sa nikto určite neprizná. Čo ak to bude čítať niekto zo Sekcie VhT KST? 🙂 Problém bol aj s rep šnúrami a šitými slučkami. Nejako sme s Mariánom polátali, aby mal každý čo potrebuje, ale do budúcna bude potrebné zohnať:

• 3 x HMS karabíny (odsedka, osma, prusík na zlanovanie) x 4 = 12 kusov,
• zlaňovacia osma: x 4,
• rep šnúra, asi by som bral 1,5 m na prusík na zlaňovanie a 3 m na prusík pri nejakom výstupe po lane, čo je 4,5 m x 4 = 18 m,
• šitá slučka: 120(?) cm x 4.

Ďalší kurz by mal byť zimný – marec vo Vysokých Tatrách. Máme dva kusy lavínovej výbavy. Pričom by sme potrebovali pre každého frekventanta – odhadom takých 10 kusov x 300 €/kus = ani nechcem vedieť.

Letný kurz bude asi v máji a asi na tom istom mieste.

Fotografie z podujatia nájdete dolu na klubovej stránke: https://kst.zochar.sk/kronika/2021/Zaklady-VhT-leto.

Termín: 8. – 12. 8. 2021
Lokalita: Chata na Zelenom plese, Vysoké Tatry

Veľká klubová akcia na Zelenom plese sa začala v sobotu, kedy sme dorazili na chatu na Zelenom plese. Išlo náš 38 ľudí s rôznymi cieľmi. Tento článok je písaný z pohľadu inštruktora VhT. Článok o tom, čo sa všetko dialo nájdete na klubovej stránke.

Týždeň pred odchodom dorazili prilby, sedáky, laná a ďalší materiál z dotácie od Nitrianskeho samosprávneho kraja. Vďaka tomu sme sa mohli pustiť aj do ťažšieho terénu.

Na podujatí boli traja inštruktori VhT. Za KST Topoľčany to boli Marián Madurkay a Peter Dragúň ml. (autor) a z KST Urmince to bol Peter Mokoš.

Nedeľa – okolo chaty

Predpoveď počasia hlásila búrky. My, traja inštruktori sme išli len obzrieť nástup na Čierny štít. Pod Fľaškou začalo celkom husto pršať, tak sme to otočili a po hodine od kedy sme vyrazili z chaty sme boli späť a pili kávu.

Dážď trval len pár minút, ale späť sa nám už nechcelo. Išli sme na neďaleký cvičný balvan trochu potrénovať lezenie s vibramami a metodiku. Nadšenie nám nevydržalo dlho a poobede sme sa vybrali obzrieť nástup na Nemecký rebrík.

Mierne nás prekvapili stopy po obhrýzaní stromu hore pri Čiernom kežmarskom plese. Vieme, že bobor je dole na Zelenom plese, ale že sa vybral sem hore … .

Nástup sme trafili, aj keď nie celkom na prvý krát. Vliezli sme do žľabu, že pôjdeme pár metrov. Čas už bol pokročilý, ale Peťo Mokoš chcel ísť stále ďalej. Úvodný terén je typický žľabový. Všetko hladké, mokré, voľné kamene, štrk a piesok. Sem tam nejaká reťaz na pravej strane, pomerne vysoko od dna žľabu.

Voľné kamene nepridávali na istote, tak sme pri návrate posledný malý prah zlaňovali z oka na reťaz. Mali sme 60 m lano, takže to bol pekný 30 m zlaňák. Možno aj šťastie, že sme doobeda trochu trénovali zlaňovanie na cvičnom balvane.

Na dne žľabu bola malá mláčka 40 x 30 cm a presne do nej spadla polovica lana, keď som ho sťahoval.

Dolu sme zbehli po kraji veľkého sutinového žľabu pomerne jednoducho až na chodník

Pondelok – Jastrabia veža I.

Výlet bol klubová akcia, tak sme ponúkli s Mariánom, že ak by niekto chcel môžeme ho zobrať na Jastrabiu vežu. Na jeden krát sme sa rozhodli zobrať maximálne päť ľudí. Záujem bol veľký, takže sme museli ísť na etapy. Začali sme v pondelok s prvou skupinou.

Od poslednej návštevy som pozabudol, kde je posledný nit, tak sme lano natiahli len na časť rampy. Počasie vyšlo, pohoda veľká.

Pri zostupe mi Marián hovorí, že ako posledný, nech to radšej zlaním, lebo je to vraj mokrejšie ako ráno. Tak som zlanil. Z rampy to pomerne nepríjemne vyhadzovalo von do steny. Opäť sa ukázalo, že zlaňovanie s poistným prusíkovým uzlom je dobrá vec. Ako to býva, prusík zostal v bezpečí batoha.

Peťo Mokoš išiel na Belasú vežu z Jastrabieho sedla. Síce neviem, či tam aj dorazil, ale túru si pochvaľoval.

Utorok – Kolový štít

Vybrali sme sa s Mariánom hore Fľaškou, že buď skúsime klasicky Čierny štít z Veľkej zmrzlej doliny alebo to bude Kolový štít.

V nástupe Flašky sme dobehli dvoch lezcov z Nitry, ktorý mierili na Čierny štít. Pôsobili sebaisto, a tak sme ich bez veľkého rozmýšľania nasledovali. Skončili sme v zimnom variante a po traverze vľavo do šmykľavých tráv sme začali mať podozrenie, že cestu až tak dobre nepoznajú. Spoločne sme z toho vykľučkovali a nad Fľaškou sa priznali, že sú tu prvý krát.

Deň nezačal úplne ideálne, tak sme radšej uhli a volili ľahší Kolový štít s pekným traverzom popod Čierny štít.

Traverz sme bez problémov trafili. Ďalej sme šli po chodníčku. Pri miestnom kamzíkovy sme krátko pojedli a bez prestávky pokračovali až hore do bezmenného sedla. Tu sme stretli dvoch Poliakov, ktorí už zostupovali. Podľa rozprávania stihli Kolový aj Čierny po hrebeni.

Pýtame sa ich, že koľko je to hore? Vraj desať minút na Kolový a už ani neviem koľko na Čierny.

Zo sedla sme najprv hľadali chodník, ale po čase nás to prestalo baviť a rozhodli sme sa striktne držať hrebeňa. Ten nám ponúkol niekoľko pekných, nenáročných lezeckých úsekov v dobrej skale. V rezkom tempe sme dorazili hore.

Niekde v strede hrebeňa sa nám zdalo, že už ideme pomerne dlho. Marián trúsi poznámky o poľských hodinkách. Na vrchole zisťujeme, že to nebolo ani 15 minút. Máme z toho zábavu. Zdalo sa to ako trištvrte hodina.

Mraky sa prevaľovali a kým sme pozerali smerom na Belasú vežu zbadali sme aj horského vodcu s klientom. Tí absolvovali Jastrabiu vežu, Karbunkulový hrebeň a cez Belasú a Zmrzlú vežu dorazili na Kolový. Sever Zmrzlej je vraj pomerne tragický, pod klientom sa utrhol stup o veľkosti chladničky. Čo nebolo voľné, bolo oslizelé. Typický sever.

Na sekundu som uvidel vidmo, ale nechcelo sa nám čakať, a tak sme zbehli dolu. Trafili sme aj správny zostup Flaškou.

Pekný deň za nami.

Streda – Jastrabia veža II. a III.

Opäť sme s Mariánom plnili klubové povinnosti na Jastrabej veži. Poobede boli hlásené búrky a my sme potrebovali otočiť dve skupiny. Takže z chodníka hore, dole na chodník, zobrať druhú skupinu a opäť hore a dole. Prvá ešte stihla pekné počasie, druhej skupine na zostupe rampou začalo pršať.

Zlaňovanie vyšlo na Mariána. Tiež vravel, že prusík je dobrá vec. Tiež ho mal v batohu. Okrem toho sme skúšali vysielačky. Tie sa ukázali ako naozaj prevratná vec, len sa nám po desiatich minútach vybili baterky.

Pršať po chvíli prestalo. Marián pri zlaňovaní pustil pár kameňov, ale slabo mieril. Všetci už boli mimo hlavného zostupového žľabu.

Štvrtok – odchod

Zostup s ťažkým batohom v rýchlom tempe na Bielu vodu. Celodenná cesta vlakom domov.

Nikto sa nezranil. Všetci bezpečne prišli aj odišli. Zážitky pekné. Ako bonus sa podarili aj nejaké vrcholy. Takže spokojnosť.